buridon  /-òn/  bu|ri|don  [CO]

  1. s.m. robe inventade o false, cence corispondence cu la veretât o cu la realtâtun licôr preziôs, che al è un portent / une mane, no us conti buridons (Ercole Carletti, L'amâr di Udin)
    Sin. bagule , bausie1 , bombe , bufule , buzare , cabule , conte , falope , fote , pancjanade , sflandocje , storie , flabe , sflandogne , bale , naine , liende , invenzion , trombonade , pataracje , sflocje