bocjassâ bo|cja|ssâ [CO]
-
v.intr.
fevelâ a fuart, a plene vôs:
si sintive a ridi e bocjassâ fin insom dal borc (Pieri Menis, Chei di Muraie);
une sdrume di feminis e fruts e cor viars di nô vosant e bocjassant (Lucian Verone, Nadâl in Cine)
Sin. vosâ , businâ , zigâ , berlâ , berghelâ
Var. bocassâ -
v.intr.
[BF]
mangjâ une vore
Sin. pacjâ , pacassâ , tafiâ , lovâ , mangjonâ , pacjocâ