vierzi bocje    [CO]

  1. loc.v. fevelâ, dî alcno si sintive a dâ un zit da nissun: al è il moment che nissun vierç bocje (Giovanni Gortani, Un gustâ diplomatic); il Consei al restà scaturît, ma nissun olsà a viarzi bocje (Riedo Pup, Il compromesso)
    Sin. vierzi bec , vierzi la bocje , vierzi il bec
Components: