sacraboltât sa|cra|bol|tât [CO]
- p.pass., adi. viôt sacraboltâ
-
adi., s.m.
che, cui che al è viodût in cualchi maniere in sens negatîf, ancje tant che titul gjeneric di ofese o dispresi:
un dolôr di gnerfs sacraboltât (Pieri Somede dai Marcs, Un pugn di moscjis);
i oms si ziravin tes cuzinis osteant cuintri di chel sacraboltât di orloi che no si fermave mai (Antoni Beline, L'orloi e il gjal)
Sin. maledet , malandret , sacramentât , osteât