broiâ
bro|iâ
[BF]
-
v.intr.
impegnâsi par rivâ a un obietîf, ancje in maniere no dal dut corete, oneste, etiche e v.i.:
dopo vê tant broiât, / ai vincj di Avost o soi stât balotât / conseîr comunâl / di Sant Zuan di Manzan (Pieri Çorut, Lis mês gloriis)
Sin. brigâ
Cfr. cjossolâ
, messedâ