sprivât spri|vât [CO]
- p.pass., adi. viôt sprivâ , viôt sprivâsi
-
adi.
che al è cence alc o cence cdn.:
i lavris, sprivâts di sanc, si erin componûts te plee calme di un respîr che no si sintilu plui (Domeni Zannier, La crete che no vai);
restâ sprivâts o indaûr su lis nestris notiziis internis talianis (Riedo Pup, Il mont al è biel)
Cfr. sproviodût , cence