impicjâ  im|pi|cjâ  [FO]

  1. v.tr. (var.) viôt picjâ el re al veve fat plubicâ, che ducj i zovins che erin di sposâ, a ti lessin inta capitâl a fâsi viodi; se no, ju varès fats impicjâ (Dolfo Zorzut, Blancjuteflôr e el zuiadôr)