profumât  pro|fu|mât  [AF]

  1. p.pass., adi. viôt profumâ , viôt profumâsi
    Var. sprofumât
  2. adi. che al à un bon odôrun bocâl di vin blanc e profumât (Pieri Menis, Chei di Muraie); o sint la sô presince, mi visi dut di jê. I siei braçs che a mi strenzin, la sô piel blancje e profumade, la sô bocje che mi cjol il flât (Alan Brusini, Gian Paolo Linda, I forescj)
    Sin. nulint , odorôs , di mil odôrs