impole /-ò-/ im|po|le [CO]
-
s.f.
recipient par licuits, pal solit di veri e avonde piçul:
no jere altri che il muini di Tierç, che al vignive a cjoli la impole dal vueli sant, mandât dal capelan (Giovanni Gortani, La paùre - Une gnot intun segrât)
Var. ampole