dopogustâ  do|po|gus|tâ  [CO]

  1. s.m. timp che al è dopo di vê mangjât tor di misdì o dopo de ore solite di gustâune dì, o jeri a pene rivât te vigne, sul dopogustâ. Plen di sêt, li par li, mi à fat gole un rap (Otello Silvestri, Il rap di ue)
    Sin. daspogustât , dopogustât
    Cfr. dopomisdì , dopodimisdì
    1. adi.inv. che al è dopo di vê mangjât tor di misdì o che al è dopo de ore solite di gustâ
      Var. dopo gustâ
    2. av. tal timp che al è dopo di vê mangjât tor di misdì o dopo de ore solite di gustâsubit che o sint l'Unviar a businâ / mi met sul fogolâr dopogustâ, / e da une bande o ai la bocalete, / da chê altre Luciete (Pieri Çorut, La sedude)
      Var. dopo gustâ